Terapeutický koncept metódy Roswithy Brunkow, nemeckej fyzioterapeutky, je založený na cielenej aktivácií diagonálnych svalových reťazcov. Ide o systém vzperných cvičení, ktorý umožňuje zlepšenie funkcie oslabených svalových skupín, stabilizačným tréningom pre chrbticu a končatiny bez nežiadúceho zaťaženia kĺbov.

Vývoj techniky súvisel s nehodou, ktorá sa Roswite stala a kedy pre následky úrazu bola na dlhší čas pripútaná na invalidný vozík. Metodika tak vychádza z jej bezprostredných pozorovaní a skúseností. Princíp metódy spočíva v závislosti motorickej aktivity na postavení ruky a chodidiel (aker) vzhľadom k trupu a hlave. Cez nastavenia rúk v opore sa aktivujú svalové reťazce a tým dosahujeme napriamenie trupu. Dôležitú rolu hrá vedomé motorické učenie, uvedomenie si kvality pohybu, pozornosť, koncentrácia. K ovplyvneniu motoriky metóda využíva aktivujúce (facilitačné) a relaxačné (inhibičné) techniky – podnety akustické, optické, dotykové.

Metóda určitým spôsobom vychádza z vývojovej kineziológie – rešpektuje vo výbere pozície vzperných cvičení jednotlivých stupňov motorického vývoja dieťaťa. Využitie má najmä pri funkčných poruchách pohybového aparátu, poúrazových a pooperačných stavoch, neurologických ochoreniach apod. Prekážkou metódy môže byť kardiovaskulárna insuficiencia, dekompenzovaná arteriálnou hypertenziou, pľúcne choroby u ktorých môže dôjsť k preťaženiu pravého srdca, bolesť, nepochopenie metodiky.