Trakcie a kĺbne mobilizácie

Trakcie sú do určitej miery spôsob manipulácie s kĺbmi. Jedná sa o ťah prevádzaný v osi kĺbu, ktorý prevádza terapeut opakovane počas krátkej doby alebo kontinuálne dlhšiu dobu. Trakcie sa prevádzajú pomocou prístroja aj manuálne (ručne). Ručné trakcie sa však osvedčujú viac. Veľmi účinná je trakcia u koreňových syndrómov („vysunutie platničky“, diskopatia) v bedrovej a krčnej chrbtici. V praxi je možné dokonca konštatovať, že dosahujeme trakciou pri diskopatií úľavu, potvrdzuje sa tým diagnóza poškodenia medzistavcovej platničky. Pokiaľ pacient trakciu zle znáša, nesmie sa v trakcii pokračovať!

 

„Mobilizácia je postupné, nenásilné obnovenie hybnosti kĺbu pri funkčnej poruche“. Je to druh manipulačnej liečby, jej jediným účelom je obnoviť normálnu pohyblivosť v kĺboch vrátane kĺbovej vôle. Kĺbová vôľa („joint play“ podľa Mennella) je pasívny pohyb, ktorý nemôže byť vykonávaný aktívne (vzájomné posuny kĺbových plôch, rotácie, distrakcie). Odhaľuje blokádu ešte keď je funkčný pohyb v kĺbe normálny. Kĺbovú vôľu môžeme vyšetriť v akomkoľvek kĺbe. Musíme pri tom dodržať zásady správneho funkčného vyšetrenia: kĺb nesmie byť uzamknutý – kĺbové puzdro nesmie byť napäté, musí správne fixovať segment – ruky vyšetrujúceho musia byť priložené čo najbližšie ku kĺbovej štrbine (aby nedochádzalo k páčeniu) a keď je to možné, zahájime vyšetrenie miernou distrakciou. Po dosiahnutí predpätia potom prevádzame repetetívnymi nenásilnými pohybmi mobilizáciu v smere kĺbovej blokády, ktoré opakujeme najmenej 8 – 10x. Dosahované predpätie (kĺbová vôľa) poznáme ako prvý ľahký odpor. Je prvá a rozhodujúca fáza mobilizácie (aj manipulácie). Mobilizáciu prevádzame, keď necítime túto hranicu ako tvrdý doraz. Mobilizácie vykonávame s použitím svalovej facilitácie a inhibície – najčastejšie kombinácie nádychu, výdychu a pohybu očí.